Zázračná kôlňa Jozefa Bajzíka

Jozef Bajzík býva v Hrádku a usmievať sa začne len čo otvorí obrovské drevené dvere na veľkej kôlni. Sú v nej ukryté poklady našich starých materí a otcov. Nájdete tu liatinové mlynčeky, mažiare, prútený kočiar, motovidlá, kolovrátky, brúsky, olejové lampy, dláta, kolísku, hojdacie kreslo, starú brankársku hokejku, drevené lyže, čo sa pripínali o topánky, korčule kvintáky aj kanady. V šere šopky tu stoja opreté sekery, chomút, korytá, džbánky, fľaštičky, kosy, hrable, ale aj zdobená ručne tepaná nábojnica z druhej svetovej vojny, či handerné fešandy. Jedna má piešťanský, druhá modrovský kroj. Tá druhá stojí pri panákovi vo vojenskej uniforme, ktorý má na hlave fičúrsku hasičskú prilbu. Je tu truhlica z roku 1906 a v krásnej vyrezávanej skrini nájdete tisíc drobností od šáločiek cez štamperlíky až po klystír. Nachádzame sa v kráľovstve súkromného múzea, ktoré vniklo pred jedenástimi rokmi. „Okolo roku 2000 som začal zbierať drevené fúriky, išlo to vtedy do módy. Ľudia si ich namorili a používali ako ozdobu na priedomí, alebo ich použili ako stojan na muškáty v záhradke, či na trávniku. Jeden takýto fúrik mám na dvore aj ja,“  začal svoje rozprávanie  Jozef Bajzík.