Mikroregión

• Bohatá história opradená príbehmi a povesťami

• Nádherná príroda čarokrásnych dolín 

• Zaujímavé turistické trasy a cyklotrasy

• Dva hrady a jeden kaštieľ

• Kostoly s nádhernými sakrálnymi maľbami

• Dobrosrdečnosť a prívetivosť domácich 

Územie mikroregiónu tvorí svojim spôsobom uzavretý celok medzi dvoma mestami
(Nové Mesto nad Váhom, Piešťany) s dobrou obslužnosťou dopravnou (diaľnica) a
blízkosťou správneho centra (Nové Mesto nad Váhom). Preto výber založenia
združenia týchto obcí sa vyznačuje prirodzenosťou na základe prírodných (územie
a jeho danosti, geografické usporiadanie) i sídelných charakteristík (malé rozdiely
veľkosti obcí – územné i demografické, príbuznosť hospodárskych daností a pod.)
Dôležitú úlohu zrejme pri založení mikroregiónu zohrala i predchádzajúca spolupráca
obcí v združení obcí pre spracovanie komunálneho odpadu. V neposlednom rade
zohralo úlohu i vysporiadanie sa s hospodárskym rastom blízkeho okresného mesta
– Nové Mesto nad Váhom, ktoré sa intenzívne rozvíja. Hlavným motívom však bolo
rozšíriť spoluprácu obcí pri získavaní financií z fondov Európskej únie, kde sa javí
pravdepodobnejšia možnosť získať financie pre mikroregión, ako pre samostatné
obce.
Združenie obcí mikroregión „Beckov – Zelená Voda – Bezovec“ pozostáva z 11 obcí
okresu Nové Mesto nad Váhom a bolo založené 31.10.2003 registráciou Krajského
úradu v Trenčíne. Sídlom združenia je Nová Ves nad Váhom, č. 160. Orgánmi
združenia sú valné zhromaždenie, výkonný výbor a poradný pracovný výbor. Osobou
oprávnenou konať v mene združenia je starosta obce Nová Ves nad Váhom.

Územie mikroregiónu Beckov – Zelená Voda – Bezovec sa nachádza na Západnom
Slovensku medzi mestami Nové Mesto nad Váhom a Piešťany. Z východnej strany je
ohraničené pohorím Považský Inovec, ktorého časť do mikroregiónu patrí, zo
západnej strany tokom rieky Váh. Územie mikroregiónu leží približne v rámci
obdĺžnika definovaného geografickými súradnicami (17o 50’ E, 48o49’ N) – ľavý
horný roh a (18o1’ E, 48o36’ N) – pravý spodný roh. Plocha mikroregiónu je približne
191 879 439,82 m2, čo je približne 19 188 ha. Vzdialenosť východ - západ je
približne 10km, vzdialenosť sever – juh približne 23km.

Z hľadiska geomorfológie patrí takmer celé územie mikroregiónu do sústavy Alpskohimalájskej,
podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné
západné Karpaty, oblasti Fatransko-tatranskej, celku Považský Inovec. V rámci tohto
celku sa územie nachádza v troch častiach – Inovecké predhorie, Vysoký Inovec
a Nízky Inovec.
Malá, najzápadnejšia časť územia, pozdĺž rieky Váh, sa nachádza v sústave Alpskohimalájskej,
podsústave Panónska panva, provincii Západopanónska panva,
subprovincii Malá Dunajská kotlina, oblasť Podunajská nížina, celku Podunajská
pahorkatina a podcelku Dolnovážska niva.
Od západu prechádza územie mikroregiónu od horizontálne rozčlenenej roviny až po
stredne členitú nižšiu hornatinu v srdci pohoria Považský Inovec. Najnižšiu
nadmorskú výšku pritom vykazuje obec Modrovka (167m n. m.) a najvyššiu obec
Kálnica (910m n. m.).

Z hľadiska geomorfológie patrí takmer celé územie mikroregiónu do sústavy Alpskohimalájskej,
podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné
západné Karpaty, oblasti Fatransko-tatranskej, celku Považský Inovec. V rámci tohto
celku sa územie nachádza v troch častiach – Inovecké predhorie, Vysoký Inovec
a Nízky Inovec.
Malá, najzápadnejšia časť územia, pozdĺž rieky Váh, sa nachádza v sústave Alpskohimalájskej,
podsústave Panónska panva, provincii Západopanónska panva,
subprovincii Malá Dunajská kotlina, oblasť Podunajská nížina, celku Podunajská
pahorkatina a podcelku Dolnovážska niva.
Od západu prechádza územie mikroregiónu od horizontálne rozčlenenej roviny až po
stredne členitú nižšiu hornatinu v srdci pohoria Považský Inovec. Najnižšiu
nadmorskú výšku pritom vykazuje obec Modrovka (167m n. m.) a najvyššiu obec
Kálnica (910m n. m.).