Obec Hrádok
Ľudové zvyky
Zvyky a obyčaje tvorili nerozlučnú súčasť každodenného života. Veľa zvykov a obradov bolo spojených s najdôležitejšími udalosťami v živote človeka: s narodením, svadbou a úmrtím.
Pri narodení dieťaťa bolo zvykom položiť novorodenca na stôl, alebo pod stôl. Tkanicu s pupočnou šnúrou odkladali a dávali ju dieťaťu rozviazať, keď malo 10 rokov, aby malo v živote šťastie. Evanjelici tento zvyk nemali.
Ďalšie zvyky boli spojené so sobášom. Nevestu po príchode do mužovho domu vítala na prahu svokra. Dala jej bozk a ponúkla ju medovými koláčmi. V dome nevesta obchádzala okolo stola, potom jej široká dala drobné peniaze, orechy a tie nevesta hádzala z pôjda na dvor. Kto nezbieral, toho mohla poliať vodou.
Keď nevesta zišla z pôjda dolu, muzikanti na dvore hrali pre ženícha:
"Daj mi pane Bože ten dar,
aby ja dobrú ženu dostal."
Potom sa na dvore tancovalo a nevesta sa šla trikrát preobliecť, aby zostala čistá a pekná. U evanjelikov svokra dávala neveste na dvore klátik a poleno, aby mala dve deti. Neveste dávala veniec z hlavy dole široká, alebo jej krstná matka, u evanjelikov svadobné
družice.
Pritom sa spievalo:
"Dole, dole môj vieneček zelený
nebudeš viac na mej hlávke nosený..."
Po sňatí venca nevestu čepčili družice, u evanjelikov ženích, aby jej ho mohol i zhodiť a potom nevestu upravila široká. Vo svadobnom sprievode nemohol chýbať koláč ščasník a tmavý ručník zavesený na hrabliach čomu sa hovorilo scúty.
Ďalšie zvyky boli spojené so smrťou a pohrebom. Zomierajúceho položili na plachtu rozostretú na zem tak, aby ležal rovnobežne z nosnou hranou domu. Keď zomrel, mŕtveho vystreli v dome a pozostalí privolali nariekačky - vykladačky, ktoré nad mŕtvym nariekali, či vykladali. Mŕtvy dostal do truhly modliacu knižku, fľašu páleného, drobné mince i fajku.
Kroje
Hrádocký kroj patrí ku skupine piešťanského typu kroja i ďalšie Zavážské obce smerom k Piešťanom mali rovnaký druh ľudového odevu. Už v susednej Novej Vsi nad Váhom sa však nosieval úplne odlišný druh kroja, ktorý patrí do skupiny Zliechovských a Čičmianských bielych krojov a je ich najjužnejším miestom výskytu. V Hrádku sa voľakedy kroj nosieval každodenne, neskôr sa postupne strácal. Ešte v päťdesiatych rokoch bolo používanie kroja najmä ženami v nedeľu celkom bežné. Muži postupne prestali nosiť svoj pôvodný odev ešte pred druhou svetovou vojnou. Ženy ich odložili na sklonku päťdesiatych rokov
