Muzikantské tradície v Hrádku
Sláčiková hudba s trúbkou
Približne do polovice 50-tych rokov pôsobila sláčiková hudba s trúbkou v Hrádku. Muzikanti boli jednej generácie, tom čase mali okolo 60 rokov. Z približného prepočtu sa dá usudzovať, že hrávali už pred 1.svetovou vojnou.
Na husle hrali Sekáč a Čikel, kontroval Ján Pavlovič, basu Adam Pevný, trúbku Pavel Lacko, cimbal Zachar, neskoršie Nerát.
Hrádocká džezová skupina G r ó f o v c i
Stabilnou kapelou, známou a na okolí obľúbenou, boli „Grófovci“ z Hrádku. Väčšina členov boli bratia a bratranci rodiny Grófovcov. Ako spomínal v roku 2008 ešte čulý bubeník Ján Gróf /1915/, spočiatku nemali v úmysle vytvoriť kapelu, ale bavila ich hudba. Jánov brat Anton hrával na husliach s nejakým cigánom, od niekoho získali trúbku, z robôt v Rakúsku niekto doniesol malú klávesovú harmoniku, na nej sa brat Rudo naučil hrať. Vyhrávali si doma na kopaniciach, kde bývali s rodičmi. Jano búchal rukou na plechové dvierka od komína.
V roku 1942 ich zavolali hrať na prvú svadbu na Lúku. Starý bubon, ktorý si požičali mal na jednej strane dieru, ktorú matka zaplátala kusom látky. Povzbudil ich úspech, keď svadobčania žiadali aby hrali viac ako domáca sláčiková hudba. Do hudby časom pribrali druhé husle, trombón a neskoršie aj saxafón.
Viac ako 30 ročné muzikantské pôsobenie „Grófovci“ ukončili v 70-tych rokoch.
Hrádocká dychovka
V 50-tych rokoch bol v našej obci veľký záujem mládeže o muzicírovanie. Popri účinkujúcej sláčikovej hudbe, džeze Grófovcov vznikla v tom čase aj dychová hudba. Muzikantov učil Jozef Klampár z Banky. Pridali sa aj niektorý členovia z džezovej kapeli, čím nastali problémy kedže dychvá hudba už začala hrávať a v rovnakom čase mala dohovorenú zábavu aj druha skupina. Dychová hudba účinkovala až do začiatku 70-tych rokov.