Historické medzníky obce Hrádok

1246 - prvá písomná zmienka Harranuk
1452 - Haradnak

1524 - Randok, Radek, Hrádek

1900 - 1918 - Temetvény

1918 - 2008 - Hrádok

 

 

 

S menom Hrádok sa na Slovensku môžeme stretnúť pomerne často. Ale len jeden Hrádok leží pri Hôrke a vedľa Lúky. Aj takto poeticky sa dá vyjadriť poloha obce. Tieto zemepisné názvy, ktoré dostali tunajšie sídla, vychádzajú z istej charakteristiky danej dediny. V blízkosti Lúky musela byť rozsiahla lúka, Hôrka vznikla vedľa malého lesíka - hôrky a aj názov Hrádok hovorí sám za seba.

Stredoveká pevnôstka - hrádok - stála na západnom výbežku obce, na lokalite zvanej Hradište. Tento hrádok vznikol pravdepodobne v 13. storočí na základoch opevnenia oveľa staršieho. V roku 1348 sa spomína kastelán Hrádku menom Mese, ktorý bol zároveň vicekastelánom Tematína. Neveľká pevnosť bola neskôr prestavaná na kúriu a v 17. storočí už ani tá neslúžila svojmu účelu. Počas deľby panstva v roku 1639 sa vyhotovil súpis jednotlivých častí. Jednému zo spoluvlastníkov, Františkovi Šándorovi sa v Hrádku ušla opustená kúria nazývaná Hradištia. Na budove zub času vykonal svoje dielo a v polovici 20. storočia zmizli aj posledné zvyšky jej kamenných múrov.

Názov obce sa objavil v listine po prvýkrát už v roku 1246. Pisár trochu skomolil názov a zapísal ho ako Harranuk. V roku 1452 je zachytený ako Haradnak, v roku 1524 z neho urobili Radnok, v súpisoch zo 16. storočia ho zapisovali aj Radek inokedy Hrádek. Slováci, domáci i z okolia ho od nepamäti volali Hrádek. Toto meno si obec udržala až do začiatku 20. storočia. V súvislosti s maďarizačným tlakom rýdzo slovenský názov nevyhovoval a župné orgány mu pridelili maďarský názov hradu Tematín a obec prekrstili na Temetvény. Tento stav trval len do roku 1918. Odvtedy užíva obec svoje pôvodné meno, pravda už v spisovnej podobe - Hrádok.

Obec je známa hromadným nálezom železných sekerovitých hrivien z veľkomoravských čias, najväčším na území Česko-Slovenska; našli sa tu aj zvyšky slovanského hradiska (valy) z 9. storočia. Prvýkrát sa spomína 1246, patrila k Tematínskemu hradnému panstvu. V katastri obce, ďaleko od komunikácií sa nachádza Tematínsky hrad.

 

 

 

 

 

 

 

 

4. Tak plynul čas...

4.1 Názov obce

 

-         stredoveká pevnôstka - hrádok stála na západnom výbežku obce, na lokalite zvanej Hradište

-         názov našej obce sa objavil v listine po prvýkrát už v roku 1246

-         v roku 1452 je zachytený ako Haradnak, v roku 1524 z neho urobili Radnok, v súpisoch zo 16. storočia ho zapisovali aj Radek, inokedy Hrádek

4.2 Kopanice

 

-         Hrádocké kopanice si zaslúžia osobitú zmienku, pretože v minulosti na kopaniciach žila viac ako jedna štvrtina z celkového počtu obyvateľov

-         kopaničiarske osídlenie Hrádockej doliny sa začalo pravdepodobne už v 16. storočí

-         neskôr vrchnosť kopaničiarom kládla rôzne prekážky, a tak sa počet kopaníc a ich rozloha v niektorých obdobiach zmenšil

-         kopaničiarske osídlenie Hrádockej doliny jej vtlačilo neopakovateľný ráz a aj preto ju považujú za najkrajšiu v pohorí Považského Inovca

4.3 Prvá zmienka o obci

 

-         krátko po odchode Tatárov sa s menom obce môžeme stretnúť aj v písomných dokumentoch

-         obec Hrádok jestvovala už v 13. storočí, ba celkom iste aj oveľa skôr

-         ďalšie osudy Hrádku i celého okolitého kraja sú úzko spojené s hradom Tematín. Jeho ruiny sa nachádzajú v blízkosti hraníc chotára obce

-         z roku 1348 pochádza aj ojedinelý záznam o existencii stredovekého obranného zariadenia v Hrádku

 

4.4 Hrádok pod nadvládou Turkov

 

-         neustále spory na uhorsko - tureckej hranici prerástli do novej vojny s Turkami, ktorá vypukla v roku 1663

-         v októbri 1663 Turci dobyli Nitru, Levice i Hlohovec

-         po vojenských úspechoch osmanskej armády v roku 1663 boli obyvatelia dedín a mestečiek na Považí južne od Trenčína vystavení sústavným útokom Turkov a Tatárov

-         Turci spísali nových poddaných do osobitého daňového súpisu a vyrubili Hrádku daň

-         na jar v roku 1664 sa cisárske vojská z neúspechov spamätali a prešli do ofenzívy

 

4.5 Vlastnícke pomery v Hrádku

 

-         po rozdelení celého panstva i obce Hrádok na štyri časti začali narastať vlastnícke spory medzi jednotlivými podielnikmi

-         veriteľov pribúdalo a požičané sumy sa nesplácali

-         v roku 1693 musel zasiahnuť panovník

 

4.6 Hrádok v 18.storočí a na začiatku 19. storočia

 

-         v roku 1711 nastali pre obyvateľov v Hrádku i celého okolia pokojnejšie časy

-         v roku 1715 napočítali v Hrádku celkovo 44 rodín

-         podľa súpisu z roku 1777 bola v Hrádku papiereň a drevený potočný mlyn

-         v štyridsiatych rokoch 19. storočia nasledovalo po sebe niekoľko neúrodných rokov, čo sa prejavilo na zhoršení životných podmienok obyvateľov Hrádku

-         rok 1846 bol opäť neúrodný, čo sa prejavilo hladomorom

-         revolučné udalosti z jari roku 1848 priniesli sedliakom oslobodenie spod poddanstva

5. História Cirkvi

 

-         obec Hrádok je sídlom samostatnej farnosti rímsko - katolíckej  cirkvi

-         z hľadiska cirkevnosprávneho bola hrádocká fara od najstarších čias súčasťou Ostrihomskej arcidiecézy

-         v Hrádku asi necelá tretina obyvateľstva sú evanjelici augsburského vyznania

-         viac ako dve tretiny obyvateľstva sú rímsko - katolíckeho vyznania

-         cirkev, kostol, náboženské obrady a vôbec všetko, čo bolo spojené s duchovným prejavom, boli každodennou a neodmysliteľnou súčasťou života našich predkov

-         strediskom náboženského života vždy bol a je kostol . Barokový kostol Nanebovzatia Panny Márie v Hrádku, postavený na západnej vyvýšenine nad dolinou Váhu je skutočnou dominantou obce i celého kraja

-         o starobylom hrádockom kostole, fare, či tunajších kňazoch niet až do 16. storočia žiadnych písomných správ

 

 

6. Hrádočania

6.1 Povaha

 

-         o charaktere obyvateľov Hrádku sa v miestnej kronike píše, že sú milí, dobrosrdeční, pracovití, pohostinní a pokojnej povahy

-         obyvateľstvo Hrádku v súčasnosti je slovenskej národnosti

-         ešte donedávna bolo národnostné zloženie pestrejšie

-         žili tu Slováci, neskôr aj Nemci, potom prišli Maďari a príslušníci iných etník

6.2 Cigáni

 

-         kedy sa v Hrádku presne usadili cigáni, nedá sa presne určiť

-         v roku 1766 cigáni trvalo bývali v susednej Hôrke aj v Novej Lehote

-         prvý záznam o cigánoch v Hrádku pochádza až z roku 1802

-         cigánska kolónia stála pri hradskej neďaleko vstupu do dediny

-         v roku 1941 boli ich nevzhľadné búdy zrovnané so zemou a z obecných peňazí postavili 3 dvojizbové domy na Lopátkach, kde bývajú až dodnes

6.3 Poddaní a ich povinnosti

 

-         všetci obyvatelia Hrádku, s výnimkou kňaza, patrili k poddanskému stavu

-         poddanské obyvateľstvo sa živilo v prevažnej miere poľnohospodárstvom a chovom dobytka

-         najväčším bremenom poddaných boli ich povinnosti voči zemepánovi

-         dávali peňažný poplatok za dom a pôdu, odvádzali naturálne dávky a vykonávali robotu

-         rôzne povinnosti voči zemskému pánovi, ale aj voči štátu a cirkvi, záviseli od veľkosti ich majetku, najmä od výmery ich obrábaných rolí

-         na základe spísaného urbáru sa určil rozsah peňažných a naturálnych dávok jednotlivcov i celej obce

6.4 Zrušenie nevoľníctva a poddanstva

 

-         poddaní z obce Hrádok patrili do kategórie nevoľníkov. Pre nich platili rôzne obmedzenia panskej vrchnosti

-         ku konečnému zrušeniu poddanstva prispeli revolučné udalosti v marci 1848

-         urbárska pôda sa dostala sedliakom do plného vlastníctva a štát zobral na seba bremeno finančnej náhrady zemepánovi

-         od roku 1850 sa zaviedol moderný daňový systém

 

 

 

7. Ľudová kultúra

7.1 Staviteľstvo a bývanie

 

-         z hľadiska sídelnej formy samotná obec Hrádok patrila k typu potočnej radovej dediny

-         v dávnejších časoch sa pri výstavbe využívala technika nabíjania

-         pôvodný dom bol trojpriestorový

-         tvorila ho predná izba, kuchyňa a komora

-         pri vstupe do domu bola podkova pre šťastie, vraj aj preto, aby pripomenula návštevníkovi, že má zaklopať a nevstúpiť dnu ako kôň

-         najdôležitejším zariadením kuchyne bola murovaná pec s otvoreným komínom do podstrešia

-         predná izba mala dve malé okná do ulice

-         hospodárske objekty boli pristavené k zadnej časti obytného domu

7.2 Mužský odev

 

-         staršia košeľa bola konopná s rukávmi na skos, t.j. dole zúženými

-         plátenné gate sa nosili v lete do práce, ale i vo sviatočné dni

-         nohavice boli z tenkého súkna sivomodrej farby, podšité bielym flanelom

-         vesta bola z takého istého materiálu ako nohavice, zdobená na okrajoch

-         zimným odevom bol trojštvrťový hnedý kožuch z ovčej kožušiny

-         na hlavách nosievali muži v zime baranicu a v lete širák

7.3 Ženský odev

-  spodník sa skladal zo spodnej časti - sukne, ktorá bola od bokov dozadu husto riasená a na ňu bol prišitý vrchný diel siahajúci pod pazuchy

-         kasanica sa nosievala namiesto spodníka

-         staršie konopné rukávce mali úzke rukávy strihané na skos, dlhé až po predlaktie, kde sa zužovali

-         zástery sa nosievali obyčajne dve. Najprv sa opásala zadná a potom predná, ktorá prekrývala okraje zadnej, takže spodník alebo kasanicu nebolo vidieť

-         dávnejšie nosievali ženy vo veľké sviatky súkennú sukňu, a to buď zelenú, bledomodrú alebo čiernu