Obec Hrádok
História obce
Historické medzníky obce Hrádok
1246 - prvá písomná zmienka Harranuk
1452 - Haradnak
1524 - Randok, Radek, Hrádek
1900 - 1918 - Temetvény
1918 - 2008 - Hrádok
Stredoveká pevnôstka - hrádok - stála na západnom výbežku obce, na lokalite zvanej Hradište. Tento hrádok vznikol pravdepodobne v 13. storočí na základoch opevnenia oveľa staršieho. V roku 1348 sa spomína kastelán Hrádku menom Mese, ktorý bol zároveň vicekastelánom Tematína. Neveľká pevnosť bola neskôr prestavaná na kúriu a v 17. storočí už ani tá neslúžila svojmu účelu. Počas deľby panstva v roku 1639 sa vyhotovil súpis jednotlivých častí. Jednému zo spoluvlastníkov, Františkovi Šándorovi sa v Hrádku ušla opustená kúria nazývaná Hradištia. Na budove zub času vykonal svoje dielo a v polovici 20. storočia zmizli aj posledné zvyšky jej kamenných múrov.
Názov obce sa objavil v listine po prvýkrát už v roku 1246. Pisár trochu skomolil názov a zapísal ho ako Harranuk. V roku 1452 je zachytený ako Haradnak, v roku 1524 z neho urobili Radnok, v súpisoch zo 16. storočia ho zapisovali aj Radek inokedy Hrádek. Slováci, domáci i z okolia ho od nepamäti volali Hrádek. Toto meno si obec udržala až do začiatku 20. storočia. V súvislosti s maďarizačným tlakom rýdzo slovenský názov nevyhovoval a župné orgány mu pridelili maďarský názov hradu Tematín a obec prekrstili na Temetvény. Tento stav trval len do roku 1918. Odvtedy užíva obec svoje pôvodné meno, pravda už v spisovnej podobe - Hrádok.
Obec je známa hromadným nálezom železných sekerovitých hrivien z veľkomoravských čias, najväčším na území Česko-Slovenska; našli sa tu aj zvyšky slovanského hradiska (valy) z 9. storočia. Prvýkrát sa spomína 1246, patrila k Tematínskemu hradnému panstvu. V katastri obce, ďaleko od komunikácií sa nachádza Tematínsky hrad.
4. Tak plynul čas...
4.1 Názov obce
- stredoveká pevnôstka - hrádok stála na západnom výbežku obce, na lokalite zvanej Hradište
- názov našej obce sa objavil v listine po prvýkrát už v roku 1246
- v roku 1452 je zachytený ako Haradnak, v roku 1524 z neho urobili Radnok, v súpisoch zo 16. storočia ho zapisovali aj Radek, inokedy Hrádek
4.2 Kopanice
- Hrádocké kopanice si zaslúžia osobitú zmienku, pretože v minulosti na kopaniciach žila viac ako jedna štvrtina z celkového počtu obyvateľov
- kopaničiarske osídlenie Hrádockej doliny sa začalo pravdepodobne už v 16. storočí
- neskôr vrchnosť kopaničiarom kládla rôzne prekážky, a tak sa počet kopaníc a ich rozloha v niektorých obdobiach zmenšil
- kopaničiarske osídlenie Hrádockej doliny jej vtlačilo neopakovateľný ráz a aj preto ju považujú za najkrajšiu v pohorí Považského Inovca
4.3 Prvá zmienka o obci
- krátko po odchode Tatárov sa s menom obce môžeme stretnúť aj v písomných dokumentoch
- obec Hrádok jestvovala už v 13. storočí, ba celkom iste aj oveľa skôr
- ďalšie osudy Hrádku i celého okolitého kraja sú úzko spojené s hradom Tematín. Jeho ruiny sa nachádzajú v blízkosti hraníc chotára obce
- z roku 1348 pochádza aj ojedinelý záznam o existencii stredovekého obranného zariadenia v Hrádku
4.4 Hrádok pod nadvládou Turkov
- neustále spory na uhorsko - tureckej hranici prerástli do novej vojny s Turkami, ktorá vypukla v roku 1663
- v októbri 1663 Turci dobyli Nitru, Levice i Hlohovec
- po vojenských úspechoch osmanskej armády v roku 1663 boli obyvatelia dedín a mestečiek na Považí južne od Trenčína vystavení sústavným útokom Turkov a Tatárov
- Turci spísali nových poddaných do osobitého daňového súpisu a vyrubili Hrádku daň
- na jar v roku 1664 sa cisárske vojská z neúspechov spamätali a prešli do ofenzívy
4.5 Vlastnícke pomery v Hrádku
- po rozdelení celého panstva i obce Hrádok na štyri časti začali narastať vlastnícke spory medzi jednotlivými podielnikmi
- veriteľov pribúdalo a požičané sumy sa nesplácali
- v roku 1693 musel zasiahnuť panovník
4.6 Hrádok v 18.storočí a na začiatku 19. storočia
- v roku 1711 nastali pre obyvateľov v Hrádku i celého okolia pokojnejšie časy
- v roku 1715 napočítali v Hrádku celkovo 44 rodín
- podľa súpisu z roku 1777 bola v Hrádku papiereň a drevený potočný mlyn
- v štyridsiatych rokoch 19. storočia nasledovalo po sebe niekoľko neúrodných rokov, čo sa prejavilo na zhoršení životných podmienok obyvateľov Hrádku
- rok 1846 bol opäť neúrodný, čo sa prejavilo hladomorom
- revolučné udalosti z jari roku 1848 priniesli sedliakom oslobodenie spod poddanstva
5. História Cirkvi
- obec Hrádok je sídlom samostatnej farnosti rímsko - katolíckej cirkvi
- z hľadiska cirkevnosprávneho bola hrádocká fara od najstarších čias súčasťou Ostrihomskej arcidiecézy
- v Hrádku asi necelá tretina obyvateľstva sú evanjelici augsburského vyznania
- viac ako dve tretiny obyvateľstva sú rímsko - katolíckeho vyznania
- cirkev, kostol, náboženské obrady a vôbec všetko, čo bolo spojené s duchovným prejavom, boli každodennou a neodmysliteľnou súčasťou života našich predkov
- strediskom náboženského života vždy bol a je kostol . Barokový kostol Nanebovzatia Panny Márie v Hrádku, postavený na západnej vyvýšenine nad dolinou Váhu je skutočnou dominantou obce i celého kraja
- o starobylom hrádockom kostole, fare, či tunajších kňazoch niet až do 16. storočia žiadnych písomných správ
6. Hrádočania
6.1 Povaha
- o charaktere obyvateľov Hrádku sa v miestnej kronike píše, že sú milí, dobrosrdeční, pracovití, pohostinní a pokojnej povahy
- obyvateľstvo Hrádku v súčasnosti je slovenskej národnosti
- ešte donedávna bolo národnostné zloženie pestrejšie
- žili tu Slováci, neskôr aj Nemci, potom prišli Maďari a príslušníci iných etník
6.2 Cigáni
- kedy sa v Hrádku presne usadili cigáni, nedá sa presne určiť
- v roku 1766 cigáni trvalo bývali v susednej Hôrke aj v Novej Lehote
- prvý záznam o cigánoch v Hrádku pochádza až z roku 1802
- cigánska kolónia stála pri hradskej neďaleko vstupu do dediny
- v roku 1941 boli ich nevzhľadné búdy zrovnané so zemou a z obecných peňazí postavili 3 dvojizbové domy na Lopátkach, kde bývajú až dodnes
6.3 Poddaní a ich povinnosti
- všetci obyvatelia Hrádku, s výnimkou kňaza, patrili k poddanskému stavu
- poddanské obyvateľstvo sa živilo v prevažnej miere poľnohospodárstvom a chovom dobytka
- najväčším bremenom poddaných boli ich povinnosti voči zemepánovi
- dávali peňažný poplatok za dom a pôdu, odvádzali naturálne dávky a vykonávali robotu
- rôzne povinnosti voči zemskému pánovi, ale aj voči štátu a cirkvi, záviseli od veľkosti ich majetku, najmä od výmery ich obrábaných rolí
- na základe spísaného urbáru sa určil rozsah peňažných a naturálnych dávok jednotlivcov i celej obce
6.4 Zrušenie nevoľníctva a poddanstva
- poddaní z obce Hrádok patrili do kategórie nevoľníkov. Pre nich platili rôzne obmedzenia panskej vrchnosti
- ku konečnému zrušeniu poddanstva prispeli revolučné udalosti v marci 1848
- urbárska pôda sa dostala sedliakom do plného vlastníctva a štát zobral na seba bremeno finančnej náhrady zemepánovi
- od roku 1850 sa zaviedol moderný daňový systém
7. Ľudová kultúra
7.1 Staviteľstvo a bývanie
- z hľadiska sídelnej formy samotná obec Hrádok patrila k typu potočnej radovej dediny
- v dávnejších časoch sa pri výstavbe využívala technika nabíjania
- pôvodný dom bol trojpriestorový
- tvorila ho predná izba, kuchyňa a komora
- pri vstupe do domu bola podkova pre šťastie, vraj aj preto, aby pripomenula návštevníkovi, že má zaklopať a nevstúpiť dnu ako kôň
- najdôležitejším zariadením kuchyne bola murovaná pec s otvoreným komínom do podstrešia
- predná izba mala dve malé okná do ulice
- hospodárske objekty boli pristavené k zadnej časti obytného domu
7.2 Mužský odev
- staršia košeľa bola konopná s rukávmi na skos, t.j. dole zúženými
- plátenné gate sa nosili v lete do práce, ale i vo sviatočné dni
- nohavice boli z tenkého súkna sivomodrej farby, podšité bielym flanelom
- vesta bola z takého istého materiálu ako nohavice, zdobená na okrajoch
- zimným odevom bol trojštvrťový hnedý kožuch z ovčej kožušiny
- na hlavách nosievali muži v zime baranicu a v lete širák
7.3 Ženský odev
- spodník sa skladal zo spodnej časti - sukne, ktorá bola od bokov dozadu husto riasená a na ňu bol prišitý vrchný diel siahajúci pod pazuchy
- kasanica sa nosievala namiesto spodníka
- staršie konopné rukávce mali úzke rukávy strihané na skos, dlhé až po predlaktie, kde sa zužovali
- zástery sa nosievali obyčajne dve. Najprv sa opásala zadná a potom predná, ktorá prekrývala okraje zadnej, takže spodník alebo kasanicu nebolo vidieť
- dávnejšie nosievali ženy vo veľké sviatky súkennú sukňu, a to buď zelenú, bledomodrú alebo čiernu
